Hrad známy aj ako Sitniansky dominuje vrchu Sitno, ktorý vytvorila kedysi sopečná aktivita nad obcou Ilija v Štiavnických vrchoch. Opevnené hradisko stálo na tom istom mieste už v praveku a v 13. storočí ho nahradil stredoveký hrad, ktorý sa neskôr ocitol v ruinách. Tvrdí sa, že sitnianski rytieri tu prebývajú dodnes a ak sa tunajšie obyvateľstvo ocitne v núdzi, vrch Sitno sa otvorí a statoční rytieri mu prídu na pomoc. Iní označovali Sitno za pekelnú bránu, domov nenarodených duší, strážcu zlatého pokladu či obdobu antického Olympu obývaného bohmi.

Val obrov sa tiahne od vrchu Sitno až k rieke Ipeľ a pokračujúcom zrejme až do Maďarska a do Poľska. Veľkou záhadou Spečeného valu je na obranu proti komu a kým bol postavený. Za jeho staviteľov sú označovaní obri, čerti, Kelti, Rimania, Germáni, ba dokonca aj mimozemské civilizácie. Dobre zachovanú časť valu si môžete pozrieť napríklad na vrchu Vtáčnik, kam vás z blízkej obce Pečenice v levickom okrese dovedie náučný chodník.

Vrch Velestúr situovaný v Kremnických vrchoch v 70. rokoch 19. storočia preslávil objav archivára Pavla Križka, ktorý dostal meno Velestúrsky nápis. Zdobí jednu z miestnych andezitových skál, do ktorej ho v runovom písme mali vyryť Slovania v období praveku.,Podľa niektorých ho vytvorili skôr Kelti a podľa iných ide o podvod z čias slovenského národného obrodenia podčiarkujúci prepojenie Slovákov so Slovanmi. Názov vrchu v sebe nesie mená dvoch slovanských bohov, Velesa a Tura a považuje sa za potenciálne obetné miesto, vďaka čomu priťahuje nadšencov tajomna a histórie.