Príbehy ľudí

Duch na chodbe

Nedávno som sa stretol s jednou kamarátkou. Porozprávala mi o svojom neuveriteľnom zážitku, ktorý sa jej stal jedného dňa, keď spala u svojej babky. Spočiatku som jej neveril a iba som ju vysmial, ale keď začala dopodrobna opisovať svoj zážitok, začal som tomu venovať väčšiu pozornosť. Veď posúďte sami.

Bolo už neskoro večer neviem presne asi polnoc. Zobudila som sa v noci, lebo som sa cítila trochu nevolne a preto som si povedala, že možno mi bude lepšie, keď si odskočím na toaletu. Odokryla som si paplón, vstala som a išla som smerom k toalete. Už som bola na chodbe, keď som zrazu uvidela postavu, ktorá sa na mňa uprene pozerala. Úplne som skamenela pochytil ma strach, aký som si nepredstavovala ani v mojich najväčších nočných morách. Stál tam starý, šedivý muž, ktorý mal oblečené akési pásikavé pyžamo. Áno, možno si teraz myslíte, že to bol nejaký normálny človek. Možno len babka niekoho zavolala na návštevu alebo ma napadlo, že to mohol byť aj zlodej ale niečo iné, no to čo som uvidela potom ma dostako ešte viac. Ten muž, ktorý sa na mňa tak uprene pozeralsa odrazu pohol a vsúpil do veľkej vstavanej skine na chodbe. Od strachu som som takmer takmer skolabovala a skryla som sa na toalete. Prečkala som tam takmer celú noc, až kým som sa konečne odhodlala ísť späť do postele. Ráno som o svojom zážitku porozprávala babke spočiatku mi neverila. Neskôr som jej opísala ako muž na chodbe vyzeral. Povedala som jej, že to bol starý, šedivý muž v modrom pásikavom pyžame. Keď som babke dorozprávala o svojom zážitku, takmer onemela. Povedala mi, že presne tak vyzeral aj môj dedko, ktorý také pyžamo nosil tiež. O niekoľko mesiacov, keď som tiež spala u babky som ho videla znovu. Vtedy som sa ho až tak nebála.

Rozprávala som sa s duchom

Keď som mala desať rokov, presťahovali sme sa do pavlačového domu. Na každom poschodí boli dve pavlače a na každej dva byty. Môj otec so susedom Karolom sa časom stali naozaj dobrými priateľmi a pravidelne v sobotu večer hrávali žolíka a kanastu. Ich dvojičky boli moji rovesníci a často sme sa hrávali. Niekedy sme prespali u nás alebo u nich. A podľa toho si potom rodičia dávali pravidelnú partičku kariet. Kým oni za kuchynským stolom mastili desaťhaliernikového žolíka, my sme sa v susednom byte naháňali, hrali sa na skrývačku alebo mlátili vankúšmi. V tú sobotu sme práve spali u susedov. Poriadne sme sa napratali palacinkami a tvrdo zaspali. Okolo polnoci som sa zobudila a odšuchtala na záchod. Keď som sa vracala cez obývačku späť, zacítila som vôňu tabaku. Keď som sa pozrela smerom k balkónovým dverám, v kresle pri okne sedel starý otec mojich kamarátov, bafal fajočku a usmieval sa na mňa. Z ulice naňho dopadalo zvláštne modrasté svetlo a spolu s dymom vytváralo tajomný opar. „Dobrý večer, ujo,“ pozdravila som. „Dobrý, srdénko, dobrý.“ „Teta Kata a ujo Karol sú u našich, na kartách. Veď im zazvoňte, že ste pricestovali...“ „Ja viem, srdénko, choď už spať. Je neskoro.“ Ráno, keď sme sa zobudili, teta Kata už mala pre nás pripravené raňajky. Posadali sme si všetci k stolu a začali sme jesť. „A váš dedko ešte spí?“ „Kto?“ vytreštila na mňa oči teta Kata. „No, váš dedko.“ Dvojičky sa rozchichotali a ťukali si na čelo, akože mi šibe. „Veď v noci tu bol, sedel v obývačke v kresle, fajčil fajku a posielal ma spať,“ oponovala som presvedčivo. „Ale, zlatíčko, to sa ti len snívalo. Na klavíri máme fotku starého otca, tak sa ti asi prisnil,“ ukončila teta Kata debatu. „Neprisnilo, veď sedel v kresle v takej modrej veste a stále mi hovoril srdénko...“

Ujovi Karolovi zabehlo a s tetou Katou na seba vydesene pozreli. Všetci boli zarazení a v kuchyni zavládlo hrobové ticho. Dozvedela som sa, že starý otec naozaj fajčieval fajku, nosil tmavomodrú vestu, pretože bol železničiar a bola to súčasť uniformy, ibaže bol už po smrti. Deťom hovorieval srdénko, čo som, samozrejme, nemohla vedieť, pretože zomrel, skôr než som sa narodila. To bol pre nich dôkaz, že som si to nevymyslela. Aj keby mi to neuverili, viem, čo som vtedy videla a cítila. Na tú vôňu tabaku a zvláštne modrasté svetlo dopadajúce na vrásky starého otca nikdy nezabudnem.